Kurov > Novodobá história   

Novodobá história

Po vojne nastal búrlivý rozvoj obce, predovšetkým na úseku kultúry a ekonomiky. Vela ludí odišlo pracovat priemyslu, najmä do Ciech, kde boli lepšie zárobkové možnosti. Mnohí tam našli svoj druhý domov.

Hospodárenie na úzkych málo úrodných roliach bolo neefektívne. Po prevrate v roku 1948 komunistická vláda prijala kurz na likvidáciu súkromného sektora. K dosiahnutiu tohto ciela boli aj v Kurove na pozemky bohatších gazdov uvalené vysoké povinné dávky (kontingenty) za mimoriadne nízke výkupné ceny. Kto ich nesplnil, nemal nárok na základné spotrebné predmety a potraviny, ktoré boli na prídelové lístky. Dokonca ani vlastné prasa nebolo možné zabit pre svoju potrebu. Castými boli policajné rázie, tzv. "nútené výkupy" - exekucné zabranie zrna, zemiakov a dobytka, súdy, väzenia atd.


Pokus založit Jednotné rolnícke družstvo sa v polovici 50. rokov skoncil neúspechom. Ludia nemali záujem o vstup do družstva, odolávali všemožným perzekúciám. Mnohí rolníci opúštali polnohospodárstvo a odchádzali pracovat do priemyslu. Mládež masovo odchádzala do škôl, pretože vzdelávanie bolo podporované štátom.

V roku 1950 bola v Kurove zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev. Posledný gréskokatolícky farár Štefan Haluška, ktorý pôsobil v obci od roku 1942, odmietal podpísat prechod na pravoslávie, bol väznený, neskôr od roku 1968, pracoval ako robotník na stavbe. Po nom prišiel na kurovskú faru Ján Kacúr a iní pravoslávni farári.

Dna 3. februára 1959 sa do Kurova zaviedlo pravidelné autobusové spojenie a v roku 1960 elektrický prúd. Svojpomocou obcanov (s financným prispením štátu) sa v Kurove vybudovala moderná škola, kultúrny dom, obchodné stredisko, futbalové ihrisko, hasicská zbrojnica, asfaltová cesta, obecný vodovod, previedla sa regulácia potoka, bol oplotený cintorín, zrekonštruovaná materská škola atd. Najväcšiu zásluhu na zveladovaní obce má dlhorocný tajomník a predseda úradu Miroslav Host.

"Pražská jar" sa v roku 1968 odrazila aj na demokratizácii života v Kurove. V obci bol založený Jednotný zväz súkromne hospodáriacich rolníkov, ktorý znacne prispel k zintenzívneniu súkromného polnohospodárstva, predovšetkým získaním diferencných príplatkov vo výške až 45% utrženej sumy za dohodnuté dodávky štátu. Tieto príplatky sa mohli použit iba na nákup strojov, minerálnych hnojív, osiva, plemenného dobytka atd., co viedlo k zintenzívneniu polnohospodárskej výroby a k zvýšeniu životnej úrovne rolníkov.

V roku 1973 bolo v Kurove založené Jednotné rolnícke družstvo, do ktorého dobrovolne vstúpili takmer všetci rolníci.

JRD v Kurove, s výmerou 772 ha ornej pôdy a 240 ha lúk a pasienkov bolo priclenené k už existujúcemu JRD Odboj so sídlom v Kružlove, v ktorom sústredené 4 dediny (Kružlov, Krivé, Bogliarka a Gerlachov). Predsedom družstva sa stal Ing. Milan Pagurka, vedúcim hospodárskeho dvora v Kurove - Ján Pituch. na kurovskom hospodárskom dvore Na Rovnach boli postavené 3 maštale (každá pre 100 kusov dobytka), senník, váha, kancelárske budovy, prístupová cesta a iné objekty. Na hornom konci dediny bola postavená bytovka pre 6 rodín, družstvo malo svoju jedálen, v ktorej sa okrem družstevníkov stravovali takmer všetci dôchodcovia a pod. Na JRD v Kurove pracovalo v priemere 60 ludí, z toho polovica v živocíšnej výrobe. Ich pocet sa neustále zvyšoval. Dôležitým zdrojom príjmov do pokladnice družstva bola pridružená výroba - stavebná cinnost na rôznych miestach republiky a krajcírska dielna v bývalej krcme, v ktorej našlo zamestnanie 20 žien. JRD znacne ulahcilo fyzickú prácu rolníkov a zvýšilo ich životnú úroven, a preto sa po páde komunistického režimu v roku 1989 družstvo nerozpadlo, iba osamostatnilo. JRD v Kurove, na ktorom pracuje v súcasnosti iba 20 ludí (z toho 9 traktoristov), patrí k najlepším v okrese Bardejov.