Dnešný Kurov

Prevažná väčšina práceschopného obyvateľstva pracuje v závodoch a podnikoch mimo obce, najmä v Závode ťažného strojárstva a Piloimpregne v Kružlove a v podnikoch Bardejova, Prešova, Košíc atď.. Do práce dochádzajú denne autobusmi, do vzdialenejších miest – týždenne. Každá rodina okrem záhrady pri dome, má približne pol hektárový záhumienok, na ktorom pestuje zeleninu, chová ošípané a hydinu pre vlastnú potrebu. Viac ako 70 Kurovčanov získalo vysokoškolské vzdelanie. Boli alebo sú profesormi na vysokých a stredných školách, lekármi, inžiniermi, vedeckými pracovníkmi, umelcami, dôstojníkmi v armáde a polícii atď..

Istým sociálnym problémom obce je rómska kolónia pod dedinou, založená v 18. storočí. V súčasnosti v nej býva v piatich chatrných príbytkoch, bez základných sociálnych zariadení, 104 ľudí. Z nich iba traja sú zamestnaní. Ostatní poberajú od štátu sociálnu podporu. V minulosti boli Rómovia dobrými kováčmi a hudobníkmi a tvorili integrálnu súčasť dedinského spoločenstva. V súčasnosti sa všetky pokusy zapojiť ich do spoločnej komunity ukazujú ako neúspešné.

V obci vyvíja aktívnu činnosť telovýchovná jednota Odboj, Zväz požiarnej ochrany, Zväz protifašistických bojovníkov, združenie poľovníkov.

Mimoriadne úspešné boli oslavy 650. výročia prvej písomnej zmienky o Kurove v roku 1978. Bolo to svojrázne stretnutie Kurovčanov, roztrúsených po celom svete.

Pravoslávni veriaci z iniciatívy farára Juraja Juru a za pomoci štátneho príspevku postavili vlastný chrám, ktorý 23. októbra 1994 posvätil prešovský arcibiskup Nikolaj.

Na štátnej hranici v Kurove je otvorený hraničný prechod do Poľska.

V roku 2003 bolo odovzdané do užívania multifunkčné ihrisko a neskôr bol postavený Dom nádeje, zrekonštruovaný Obecný dom, postavené šatne TJ Odboj, začala sa výstavba bytov nižšieho štandardu v rómskej osade, rekonštrukcia sály a urobila sa miestna komunikácia na cintorín, na ulicu tzv. Venecia.