Novodobá história

Po vojne nastal búrlivý rozvoj obce, predovšetkým na úseku kultúry a ekonomiky. Veľa ľudí odišlo pracovať priemyslu, najmä do Čiech, kde boli lepšie zárobkové možnosti. Mnohí tam našli svoj druhý domov.

Hospodárenie na úzkych málo úrodných roliach bolo neefektívne. Po prevrate v roku 1948 komunistická vláda prijala kurz na likvidáciu súkromného sektora. K dosiahnutiu tohto cieľa boli aj v Kurove na pozemky bohatších gazdov uvalené vysoké povinné dávky (kontingenty) za mimoriadne nízke výkupné ceny. Kto ich nesplnil, nemal nárok na základné spotrebné predmety a potraviny, ktoré boli na prídelové lístky. Dokonca ani vlastné prasa nebolo možné zabiť pre svoju potrebu. Častými boli policajné razie, tzv. „nútené výkupy“ – exekučné zabranie zrna, zemiakov a dobytka, súdy, väzenia atď..

Pokus založiť Jednotné roľnícke družstvo sa v polovici 50. rokov skončil neúspechom. Ľudia nemali záujem o vstup do družstva, odolávali všemožným perzekúciám. Mnohí roľníci opúšťali poľnohospodárstvo a odchádzali pracovať do priemyslu. Mládež masovo odchádzala do škôl, pretože vzdelávanie bolo podporované štátom.

V roku 1950 bola v Kurove zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev. Posledný gréckokatolícky farár Štefan Haluška, ktorý pôsobil v obci od roku 1942, odmietal podpísať prechod na pravoslávie, bol väznený, neskôr od roku 1968, pracoval ako robotník na stavbe. Po ňom prišiel na kurovskú faru Ján Kacúr a iní pravoslávni farári.

Dna 3. februára 1959 sa do Kurova zaviedlo pravidelné autobusové spojenie a v roku 1960 elektrický prúd. Svojpomocou občanov (s finančným prispením štátu) sa v Kurove vybudovala moderná škola, kultúrny dom, obchodné stredisko, futbalové ihrisko, hasičská zbrojnica, asfaltová cesta, obecný vodovod, previedla sa regulácia potoka, bol oplotený cintorín, zrekonštruovaná materská škola atď.. Najväčšiu zásluhu na zveľaďovaní obce má dlhoročný tajomník a predseda úradu Miroslav Host.

„Pražská jar“ sa v roku 1968 odrazila aj na demokratizácii života v Kurove. V obci bol založený Jednotný zväz súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorý značne prispel k zintenzívneniu súkromného poľnohospodárstva, predovšetkým získaním diferenčných príplatkov vo výške až 45% utŕženej sumy za dohodnuté dodávky štátu. Tieto príplatky sa mohli použiť iba na nákup strojov, minerálnych hnojív, osiva, plemenného dobytka atď.., čo viedlo k zintenzívneniu poľnohospodárskej výroby a k zvýšeniu životnej úrovne roľníkov.

V roku 1973 bolo v Kurove založené Jednotné roľnícke družstvo, do ktorého dobrovoľne vstúpili takmer všetci roľníci.

JRD v Kurove, s výmerou 772 ha ornej pôdy a 240 ha lúk a pasienkov bolo pričlenené k už existujúcemu JRD Odboj so sídlom v Kružlove, v ktorom sústredené 4 dediny (Kružlov, Krivé, Bogliarka a Gerlachov). Predsedom družstva sa stal Ing. Milan Pagurka, vedúcim hospodárskeho dvora v Kurove – Ján Pituch. na kurovskom hospodárskom dvore Na Rovnach boli postavené 3 maštale (každá pre 100 kusov dobytka), senník, váha, kancelárske budovy, prístupová cesta a iné objekty. Na hornom konci dediny bola postavená bytovka pre 6 rodín, družstvo malo svoju jedáleň, v ktorej sa okrem družstevníkov stravovali takmer všetci dôchodcovia a pod. Na JRD v Kurove pracovalo v priemere 60 ľudí, z toho polovica v živočíšnej výrobe. Ich počet sa neustále zvyšoval. Dôležitým zdrojom príjmov do pokladnice družstva bola pridružená výroba – stavebná činnosť na rôznych miestach republiky a krajčírska dielňa v bývalej krčme, v ktorej našlo zamestnanie 20 žien. JRD značne uľahčilo fyzickú prácu roľníkov a zvýšilo ich životnú úroveň, a preto sa po páde komunistického režimu v roku 1989 družstvo nerozpadlo, iba osamostatnilo. JRD v Kurove, na ktorom pracuje v súčasnosti iba 20 ľudí (z toho 9 traktoristov), patrí k najlepším v okrese Bardejov.